OKTÓBER NA MIESTNEJ VODE – MARIÁN URBÁNEK – MIVARDI SK

15. 02. 21

img_20201005_200705.jpg

Malé miestne mŕtve ramená patria medzi moje najobľúbenejšie a zároveň aj najnavštevovanejšie lokality. Každé jedno rameno v sebe skrýva svoje klenoty. Vo väčšine takýchto vôd sa nachádzajú rôzne prekážky, a lov kapra tam býva zväčša náročný, ale o to krásnejší. Chytal som na rôznych riekach, priehradách, štrkoviskách, ale lov kapra na krásnom zarastenom jazere sa mi zapáčilo zo všetkého najviac. Už ako malého chlapca ma zobral otec práve na krásne, staré, zarastené jazero, o ktorom som sa v staršom veku dozvedel, že tadiaľ kedysi pretekala stará rieka Nitra. Najviac ma tam fascinovala príroda navôkol.

KAPROVÉ NÁSTRAHY A NÁVNADY RAPID

Tento rok som sa rozhodol, že sa na to miesto vrátim znova, bolo to neskutočné, akoby som sa vrátil do starých čias a vžil sa do toho všetkého, čo ma tam vtedy otec naučil. Keď som sa sem po rokoch znova vrátil, bol som prekvapený, ako čas zmenil toto čarovné miesto. Príroda v okolí jazera zostala stále nedotknutá, akoby tam ani nikto nechodil.

img_20201005_200705.jpg

Voda, ktorú si pamätám z detských čias bola takmer bez prekážok. Pred rokmi bolo jazero čisté, len sem tam bolo vidieť spadnuté vetvy zo stromov. Rybári si bez problémov zachytali a nemuseli mať strach, že sa im kaprík alebo amur zamotá do spadnutých stromov alebo iných prekážok. No keď som zastavil pri vode, vystúpil z auta a začal si prezerať okolie, tak som nezahliadol ani jedného rybára. Bolo skoro ráno, dážď sa valil z neba, ale ja som hneď vedel, že to je to správne miesto a správny čas na lov rýb. Poprechádzal som sa a pozoroval vodu, či sa mi na povrchu neukáže nejaká rybka na mieste, ktoré som si vytipoval. Mal som našťastie so sebou krajec chleba, ktorý som po kúskoch rozhádzal po hladine. Sadol som si na kreslo a pozoroval, čo sa bude diať. Po asi pól hodine sa ukázalo asi metrové torpédo, nemohol som uveriť vlastným očiam. Hneď som si prial dostať tohto krásavca na háčik. Vôbec som nečakal, že niečo také sa stane a natešený som sa začal pomaličky a potichučky rozbaľovať, aby som nespôsobil zbytočne veľký ruch v okolí miesta.  

pa040079.jpg
pa040092.jpg
pa130139.jpg
                            

Ako prvé mi do rúk padli nové prúty Stalker, na ktoré som sa tešil ako malý chlapec. V tento deň mali u mňa premiéru a vložil som do nich všetku moju dôveru a veril som, že dnes ma určite nesklamú.

Ráno som si trošku privstal a vyberal som krmivo, ktoré so sebou zoberiem. Výber bol ťažký, na misky váh som si dal Anglicku jahodu vs. Kaprí guláš, ale pre mňa sa víťazom stal Kaprí guláš. Nie že by bola Anglická jahoda zlá, mám na ňu nachytaných kopec pekných rýb, ale Kaprí guláš je pre mňa srdcovou záležitosťou. Boilies som mal vybratý, na rad sa dostal výber montáže. Rozhodol som sa pre moju osvedčenú jednoduchú montáž, ktorá sa skladá iba z 25lb šnúrky SKINLINE STRIPSHIELD a háčiku M-Point CS vo veľkosti č. 5.

img_20201005_200444.jpg

Po príchode na miesto som si asi kilo boiliesu hneď predmočil vo vedre s vodou z jazera a zaboostroval  AMINO LIQUIDOM príchuť B17, ktorý som mal vždy pre prípad núdze odložený v aute.

Vždy pred lovom si najprv prehádžem menším olovom dno, aby som vedel či sa pod hladinou nenachádzajú prekážky. Dno som si riadne preťukal a zistil som, že dva metre od brehu je tvrdšie podložie. Tak som zobral marker, a premeral si hĺbku, ktorá mala hneď pri brehu neuveriteľné dva metre. Zistil som, že to je staré koryto rieky Nitry a nameral som jeho hĺbku maximálne 1,5m na iných miestach. Pravdepodobne sa jednalo o najhlbšie miesto v jazere, kam bez akéhokoľvek zaváhania smerovala moja prvá montáž. Pod háčik som dal jednu 20mm guličku Kaprieho guláša, ktorú som si obrezal, aby vyzerala ako futbalová loptička. Na druhú montáž som si spravil snehuliaka, pod ktorého som zavesil pančušku, v ktorej boli rozdrvené 4 guličky boiliesu skoro na prach. Na panáčika som použil totožný boilies ako na prvej udici a obohatil som ho o 14mm Pop Up Crazy liver. Táto strela smerovala na plytkú lavicu, kde hĺbka mala 0,8m. Po tom ako som prúty hodil do vody, na každé miesto som hodil asi za hrsť guličiek a prikrmoval som pravidelne každú hodinu jednou hrsťou. Keď po dlhom čase ryba nemala chuť na Kaprí guláš, tak som sa rozhodol pohostiť ryby o meter ďalej. Udicu som prehodil s nádejou, že začne bzučať cievka. Kaprí guláš zafungoval a o necelú pol hodinu prišla razantná jazda. Bol to neskutočný boj, mal som pocit, ako keby som ťahal ponorku, ktorú som nevedel otočiť od potopených prekážok. Po náročnom boji, sa mi objavila na podložke neskutočná ponorka z Ruska. Najhoršie je keď ťaháte amura a pri brehu vám robí také výpady, a bojíte sa, že oňho prídete. Ani vo sne by ma nenapadlo, že na tak malej, zabudnutej  vode chytím takú krásnu rybu. Áno, bol to skoro metrový Amur. Do metra mu chýbalo len 5 centimetrov. Fešáka som rýchlo vyfotil a pustil späť do jeho kráľovstva. Mám rád lov amurov, aj keď je to pre mnoho kaprárov nežiaduca ryba. Aj keď tomu tak celkom nerozumiem.

pa130154.jpg
pa130177.jpg
screenshot_20201005_203830.jpg

Po zdolaní krásneho amura nastalo ticho. Hladina ostala tichá, ako keby tam nebolo ani jednej ryby. Slnko pomaly zapadalo, a ja som sa začal pomaličky zabaľovať do hrubšieho oblečenia. Je predsa už október a noci už nie sú zrovna najteplejšie, tak som si spravil čaj a čakal na záber.

img_20201015_170811.jpg

Ako sa začalo zotmievať, započul som, ako sa ozval ľavý signalizátor. Čakal som, že bude jazda, no čakal som márne. Ryba mi spravila pomaličky padák a v duchu som si myslel že, na konci bude zavesený  pleskáč. Medzi tým som ich tam pochytal celkom dosť.  No v momente, ako som začal navíjať viac a viac, tak začalo rodeo. Vedel som, že na konci bude niečo väčšie. Záber prišiel okolo 8hodiny večer, a na konci ma čakalo ďalšie torpédo z malej miestnej vody.

V podložke sa mi ukázal asi brat toho predošlého, lebo prišiel z toho istého miesta, akurát mal poškodenú chrbtovú plutvu. Jednalo sa o veľmi podobne stavanú rybu, len bol o pár centimetrov menší. Meral neskutočných 93cm. Bol som veľmi spokojný, a povedal som si, že na túto vodu si musím naplánovať ďalšiu, ale viac dňovú výpravu, lebo mi to naozaj za to stálo.  Na druhé ráno som chcel zmeniť miesto, lebo cez noc to utíchlo a nevidel som ani pohyb rýb v okolí. Tak som sa rozhodol, že sa presuniem na iné jazero s tým, že tam budem len do obeda. Na druhý deň som musel ísť už do práce tak som si chcel trošku oddýchnuť, nieže by som si na rybách neoddýchol psychicky, ale fyzicky som po rybačke vždy unavený. Po príchode na ďalší flek, som skúsil rovnakú taktiku ako deň predtým. Za celý čas som na tomto mieste vytiahol len troch pleskáčov a jedného krajšieho karasa. Bolo už pol desiatej, keď som si povedal, že začnem pomaličky baliť veci do auta. Ako som pripravoval ďalšiu pančušku, tak som len započul signalizátor. Áááno! Bol to ďalší amur do tretice. Bol najväčší spomedzi všetkých. Mal až 108cm.

 

screenshot_20201005_204907.jpg
screenshot_20201005_204959.jpg
screenshot_20201006_061525.jpg

Bolo to krásne zakončenie mojej výpravy. Určite sa tam ešte vrátim. Tá scenéria čo sa diala navôkol, bolo to niečo neuveriteľné. Vtáčiky spievali zo všetkých strán, motýle lietali priamo nado mnou a v okolí nebolo počuť nič iné ako čistú prírodu, ktorá sa lúči s letom a chystá sa na chladnú zimu. Bol to neskutočný zážitok.

Bohužiaľ do obeda neprišiel už ani jeden záber, ale aj tak som bol neskutočne šťastný, čo sa mi podarilo chytiť. Dúfam, že túto miestnu vodu sa mi podarí navštíviť ešte viac krát a podarí sa mi odtiaľ vytiahnuť aj pekného kapra. Všetkým prajem, aby mali podobný zážitok ako sa podaril mne a Petrov zdar!

 

Za PROMO TEAM MIVARDI CZ Marián Urbánek

Chcete komentovat tento článek?

Diskuze

Nový komentář

Nová reakce





Loading SWGDPR…

Položky označené * jsou povinné

zavřít
ukázat

Aktuality

Přihlášení / Registrace